Hostinec Jozefa Žáka

Dom bol postavený niekedy v polovine 18. storočia. Je postavený z pálenej tehly šenk o čom svedčili i zachované sklenené poháre s vygravírovaným menom majiteľa Weisz. Dom bol z časti podpivničený. Pivnica – "sklep" slúžil okrem iného i na uskladnenie piva. V roku1914 bola k domu vo dvore pristavená hospodárska budova s rôznymi skladmi, tzv. magacínmi. Ku doma bola pristavená i veľká sála, tzv. sólo, ktorá slúžila na tanečné zábavy a rôzne podujatia. Táto stavba už bola postavená skromnejšie, z nepálenej tehly a hlinenej "nabíjaniny". Dom je vysoký a má i pomerne veľké podkrovné priestory – povaly, po závodský "húre".

Po skončení 1.svetovej vojny sa ako vojnový invalid vyznamenaný dvoma medailami vrátil v roku 1918 domov vyslúžilý vojak c.k. armády Jozef Žák, ktorý sa krátko po návrate oženil s Annou Majzúnovou. Jozef bol z piatich detí a gazdovstvo zdedil jeho brat Ferdinand a tak musel Jozef "z domu". Podľa vtedajších zákonov mali vojnový invalidi prednostné nároky na udelenie živnosti. A tak Jozef mohol dostať živnosť – licenciu na prevádzkovanie hostinca –šenku. Mladomanželia Jozef a Anna Žákoví s pomocou a podporou svojich rodičov kúpili od Weiszovcov dom a prevádzku hostinca. Ten dostal názov HOSTINEC JOZEFA ŽÁKA. Ku kúpe domu pravdepodobne prispeli i veľmi dobrá vzťahy Jozefovho otca Jána Žáka s MUDr. Pavlom Blahom, ktorý v tom čase podnikal v bankovníctve a vlastnil niekoľko bánk a spotrebných družstiev. A aj začínajúce podnikanie Jozefa Žáka bolo spojené s Blahovými finančnými domami. Táto väzba sa však takmer stala Jozefovi osudnou, keď po krachu Blahových spoločností takmer prišiel o majetok.

V roku 1930 bola v časti hospodárskych stavieb dokončená tzv. ľadovňa, dobre izolovaná miestnosť, zapustená hlbšie do zeme, kde sa v zime navozil ľad. Ten vydržal až do neskorej jari, leta a slúžil ako "prírodná chladnička" pre uchovávanie potravín, piva, nápojov... V tom čase bolo v Závode viacej šenkov a tak finančný obrat nebol veľký a hostinec mal svojich "štangastov" hlavne z chudobného Horného konca. Atmosféru v hostinci často spríjemňoval svojimi rybársko-poľovníckymi špecialitami a spevom Frola Pánik (Benkovič), či s heligónkou Franta Pekar (Kubec). V hostinci sa čapovalo predovšetkým břeclavské a jarošovské pivo (Jarošovský pivovar v Uherskom Hradišti). 

Veľké a čisté podkrovné priestory umožnili i kvalitné sušenie napríklad liečivých rastlín a tak, ako "pridruženú" činnosť prevádzkovali manželia Žákoví i výkup a sušenie liečivých rastlín pre malacký podnik liečivých rastlín. Pri "prechode frontu" počas II. svetovej vojny slúžil sklep ako úkryt pre niekoľko, hlavne mladých žien z okolia. Dispozičné riešenie pivnice – sklepu totiž umožnilo jednu časť zamurovať tak, aby sa tam mohlo zmestiť niekoľko žien a cez malý otvor sa mohla podávať strava a riešiť i nevyhnutná hygiena. Tam ženy strávili s podporou domácich niekoľko dní, kým pominulo nebezpečenstvo.

Po roku 1948 prišlo postupne k útlmu činnosti a zániku hostinca. Najprv prišlo k jeho vyvlastneniu a v roku 1950 k definitívnemu ukončeniu činnosti. Podľa vtedajších zákonov hrozilo nielen odobratie hostinca, ale i nasťahovanie cudzích ľudí do domu z dôvodu jeho "nadmernosti" pre dvoch starších ľudí. Situáciu sa podarilo zachrániť návratom mladšej dcéry Eleonóry s rodinou a "transformáciou" šenku na kino. V rokoch 1951-52 sa prerobila časť pôvodného výčapu na premietaciu kabínu a tanečná sála – sólo sa zmenila na kino Mier. V kine mohli byť zamestnaní dvaja "domáci" a dvaja cudzí zamestnanci. Pôvodným majiteľom hostinca bolo ešte umožnené vykonávať ako živnosť predaj tabaku a cigariet a výkup a sušenie liečivých rastlín.

Zásadnou prestavbou prešiel dom v polovici 60. rokov minulého storočia, keď sa pre kino postavila nová premietacia kabína a z pôvodnej kabíny sa urobil bytový priestor. Zároveň bol ukončený i malo predaj tabakových výrobkov a výkup liečivých rastlín. To už majiteľmi domu bola dcéra Eleonóra Mátelová s manželom Františkom. Po dostavaní nového kultúrneho domu v Závode koncom 70.tich rokov minulého storočia prišlo i presunu kina do nových priestorov a k poslednej úprave domu, kedy boli vysporiadané i majetkové pomery so štátom (štátny prenájom priestorov kina) a bol daný súhlas so zbúraním priestorov bývalého kina, bývalej tanečnej sály a premietacej kabíny. Dom tak dostal súčasnú podobu.

Po smrti rodičov je majiteľom domu vnuk Jozefa Žáka Prof.RNDr. Ľubomír Mátel,CSc. s manželkou Máriou.