Michalské hody

Hoci sú hody najväčšou slávnosťou obce, v posledných rokoch stratili svoj zaslúžený lesk. V prvom rade ide o slávnosť duchovnú, pretože hody sú zasvätené patrónovi kostola, čo je v našom prípade sv. Michal. Samozrejmosťou je teda počas hodov návšteva kostola. V našej obci máme kostoly dva, a teda máme teoreticky dvoje hody - tzv. "bez chleba" hody a hody michalské. Plnohodnotné sú práve hody michalské, keďže vychádzajú z čias postavenia nového kostola.

K hodom nevyhnutne patrí aj stavanie mája resp. máje. U nás na Záhorí sa vždy hovorí "mája", takže sa nenechajte zmiasť. Zvyk stavania májov pri slávnostných príležitostiach pochádza ešte z pohanských čias, a ako vidíme, zachoval sa až do dnešných dní. Pod májou prebiehala počas hodov všetka veselosť, ale aj príslušné rituály. Z okolitých obcí na vozoch prišli mládenci, aby sa zúčastnili hodovej veselosti a prirodzenou formou udržovali vzťahy medzi obcami. Nehovoriac o tom, že ten-ktorý mládenec si mohol vyhliadnuť v susednej obci svoju nastávajúcu družku.

Hodové slávnosti trvali spravidla 3-5 dní a predchádzali im dôsledné prípravy každej domácnosti. Každá gazdinka vylíčila dom zvnútra i zvonka a celý ho "vygruntovala", aby žiaril čistotou. Samozrejmosťou bola aj návšteva blízkych z rodiny.

My sme sa snažili osláviť michalské hody v duchu tradícií - podávala sa hus ze zelím, závodské osúšky, víno, burčiak. Hostili sme našich kamarátov z Jánov, postavili máju. Spievali a hodovali skoro do polnoci. Na našom dome sa v priebehu dňa zastavilo vari aj 200 návštevníkov. 

...a snáď sme aj trochu prispeli k renesancii závodských hodov.